Na záver nášho seriálu o územnom rozvoji spomenieme ešte jeden projekt, ktorý znova ilustruje trápenia obyvateľov nášho mestečka a ich ťahanie za kratší koniec. Ide o prípravu projektu Militis zameraného na zahusťovanie a zastavanie novými rodinnými domami, rušenie ďalších zelených plôch nášho, už teraz najpočetnejšieho a najviac betónového sídliska Rudlová – Sásová. Výstavba sa pripravuje v severnej časti lokality Sásová, v priamom dotyku na Sásovskú cestu, východne od existujúcej zástavby rodinných domov. Ako keby mestu nestačilo, že Sásovčanom novou výstavbou nešťastného projektu Istrica ničí ich tradičnú oddychovú zelenú zónu za Tatranskou – Borovicový háj…
V prvom rade mala sásovskému projektu Militis predchádzať zreteľná a jasná informácia, že územie v územnom pláne nie je určené na výstavbu. Architekti na nedávnom zasadnutí Stavebnej komisie síce predstavili architektonicky sympatický projekt – terasové domy zapadli do koloritu lokality, projekt má však niekoľko veľkých ale…
Ráta s výstavbou tam, kde nie je schválená, konzumuje krajinu, zaťažuje jestvujúce služby a obslužnosť a samozrejme chýba dopravné napojenie. Mimoriadne dôležité je ohrozenie ochrany cennej prírody v tejto lokalite, koniec koncov, ako vo všetkých zónach severne od sídliska.
Pri tomto projekte je zároveň základný problém v tom, že je tam jasný odpor vlastníkov pozemkov. S nimi to nik neprejednal a mesto zadalo spracovať štúdiu v území, ktoré patrí niekomu inému… Urbanistický koncept by bol v poriadku, nie však lokalita. Je to brutálny zásah do daného územia a do práv vlastníkov pozemkov.
Stavebná komisia v súčasnosti rieši vhodnosť zmeny funkčného využitia územia navrhovanou urbanistickou štúdiou Militis. Súčasťou posudzovania je stanovisko ŠOP SR, ktoré poskytlo informácie o hodnotách lokality z pohľadu ochrany prírody a krajiny, ktorými je potrebné sa zaoberať a tiež o informáciu z listu Spoločenstva Rudlová – Sásová, ktoré upozornilo na spracovaný Krajinno-ekologický plán a v ňom definovanú genofondovú plochu v riešenej lokalite a tiež požiadavky vyplývajúce zo zadania pre spracovanie ÚPN M Banská Bystrica.
Sásovčania, naozaj chceme postupne prísť o všetky okolité zelené plochy nášho už aj tak príliš asfaltového a betónového sídliska? Ako to tu potom v čase horúčav a náhlych zmien počasia zvládneme?
Chápeme, že Bystričania potrebujú bývať. Chápeme, že dopravu zhoršuje sťahovanie Bystričanov do okolitých dedín, odkiaľ musia niekoľkokrát denne autom tam aj späť…
Aby sa Bystričania nesťahovali do okolitých dedín, naše mesto by malo mať víziu rozvoja zodpovedajúcu 21. storočiu a meniacim sa vonkajším podmienkam (vrátane prioritného využitia brownfieldov na výstavbu), príťažlivú daňovú politiku, funkčnú a na prvý pohľad viditeľnú údržbu, modernú bytovú politiku a komfortnú bezpečnú mobilitu. To sa u nás „rieši“ bez efektu dekády rokov. Preto nám po meste vznikajú ako huby po daždi projekty na „zelených lúkach“ po okolitých kopcoch nad centrom, bez potrebných napojení technických, dopravných, bez základných služieb a slušnej dostupnosti k čomukoľvek.
Po odbornej personálnej stránke je bystrický MsÚ vybavený dostatočne, či už v osobe hlavného architekta, či jednotlivých zamestnancov. Zlyhanie je teda hlavne v politickom vedení mesta, bez ambícií čokoľvek riešiť dlhodobo a systémovo, bez prizmy volebných období a straníckej príslušnosti, vrátane nestraníkov v tíme primátora či jeho samotného.
Nuž, takto to zatiaľ vyzerá s urbanistickým rozvojom pobystricky. Čo vy na to, Bystričania a Bystričanky?