Dnes naše mesto nekvitne, ide len na dojazd. Resty sú skoro vo všetkých absolútne základných veciach a službách, ktoré má mesto zabezpečiť, pôžičky sa berú aj na lampy. Cesty aj chodníky sú samozrejme rozbité aj vo svetových metropolách, ale my sme len dedina a infraštruktúru máme nie rozbitú ale dezolátnu. To čo sa opravilo bolo vďaka EYOF, ktorý vzdali Košice.
Tam kde sa mal vylievať Hron pri povodni máme „priemyselný park“, napriek tomu je v meste najväčším zamestnávateľom nemocnica. V maloobchode to tiež pokrivkáva, neudržal sa tu ani len najväčší predajca kosačiek, aj ten išiel do Zvolena. Čo s tým?
Zvolen už nedobehneme ani keby nám bežal oproti a berie si späť pozíciu centra stredného Slovenska.
Bystrici klesá počet obyvateľov.
Okrem osobnej dopravy už stratila všetky iné priame dopravné spojenia s väčšími metropolami.
Z mesta odchádzajú mladí.
Sme jedno z najstarších slovenských miest priemerného veku obyvateľov.
Lenže Bystrica je nádherná. Vybudovali nám ju predkovia a zanechali nám tu mnoho klenotov architektúry, pamiatok, svetových rarít.
Toto by bola šanca naštartovať mesto.
Podľa Stanislava Mičeva existuje európska štúdia, kde sa píše o väčšom ekonomickom prínose z cestovného ruchu ako z priemyslu. To znamená skúsiť postupnou systematickou prácou pripraviť mesto, aby sa stalo lákadlom pre ľudí čo tu nebudú obchendovať cca 3 hodiny a potom hajde domov, lebo námestie a múzeum SNP už videli. Čo tak vytvoriť možnosti, aby tu návštevník strávil predĺžený víkend? A samozrejme tu nechal groše. Lebo ako vraví p. Stanislav Mičev „Z asfaltu sa nenažereme“. Je tu čo ukazovať, len to nie je v stave na ukazovanie. A ak sem má prísť na podujatie akéhokoľvek druhu 5000 – 6000 ľudí, ten asfalt by aspoň nejaký mal byť. A to by nesmel byť všade bordel jak v chlieve.
Nie je pravda, že v Banskej Bystrici skapal pes. Dejú a organizujú sa tu veci a podujatia stojace za utratený peniaz. Máme tu mnoho kreatívnych nadaných ľudí rôzneho zamerania. Nie sú tu však vytvorené žiadne podmienky na ich podporu (nie dotovanie). Nie je tu prepojenie medzi mestom, župou, občianskymi združeniami (všeho druhu, tí sú tu skôr nepriateľom numero uno).
Neviem o žiadnej stratégií či vízií čím chce toto mesto byť (že o nej neviem, neznamená že neexistuje). Viem o kope papierov v šuplíkoch radnice, ktoré proforma vytvárajú zdanie stratégie.
Nie je tu vytvorený žiadny veľkorysý, komfortný alebo aspoň zaujímavý priestor kde by si za výhodné nájmy mohli organizácie alebo jednotlivci v oblasti umenia, kreatívneho priemyslu, hudby, fotenia atď. naštartovať alebo rozšíriť svoju pôsobnosť. Na pleciach nosia kultúru hlavne zanietenci, aktivisti, mimovládky, ozetká.
O čom hovorím?
Nuž napríklad priestor v mestečku Bytča v Ladovni, novom nezávislom kultúrnom centre na Slovensku. Skupina dobrovoľníkov vlastnými rukami prerobila starú a vzácnu budovu bývalého židovského pivovaru Popper (slávneho majiteľa jedna totalita vyhnala, druhá okradla a šikanovala). Vznikla sála, aká by oslnila aj v štátoch, kde kancelárky a premiéri chodia do opery, počúvajú súčasnú hudbu a čítajú hrubé romány.
Rožňava–Rajský dvor. Mladí splnili svoj sen a vytvorili niečo zmysluplné pre mesto a komunitu. Organizátori na opravu minuli veľa vlastných peňazí. Teraz robia zbierku na činnosť a žiadajú o granty.
Kulturfabrik Tabačka Košice – krásny priestor, kde si ho niekoľko subjektov rozdelilo, platia nájom, skvelý príklad súčinnosti mesta, župy, občianskych združení.
Žilina Stanica.
Lučenec Synagóga …
Netreba vymyšlať fúrik, stačí sa inšpirovať.
U nás super CK Záhrada či Hogo-Fogo jazzklub, atď, atď…
Kultúra znamená aj zmenu myslenia (samozrejme… aj ovládanie pravopisu, takže mne do kultúrnosti čo to chýba ) Znamená to nevoliť náckov, znamená to nemať za predsedu parlamentu veksláka čo chodí súložiť do decáku. Znamená to, že komunálni politici a richtári budú povinní prísť s kvalifikovanými návrhmi od najlepších expertov, o ktorých môže verejnosť diskutovať. Bez ohľadu na veľké riziko, že úroveň verejnej diskusie bude nízka. Len tak sa môže vytvoriť kultúrne prostredie, ktoré mesto vytiahne z letargie a z fungovania na zotrvačník.
Aj pre mizerné političky, ako exministerka nekultúry Laššáková (to je tá, čo ako poslankyňa za Podlavice čelila obvineniu z použitia verejných financií pre osobnú potrebu), dávame na kultúru najmenej v regióne. Tretina pamiatok je v dezolátnom stave. Za tridsať rokov sme nedokázali ani len nahradiť Lenina „osobnosťou“ na námestí čo sa Slobodným nazýva. Na drahom mramore pestujeme muškáty.
Množstvo ľudí u nás stále netuší, čo kultúra je, ako vzniká, kto ju robí, kedy, kde, a už vonkoncom nie, akú hlbokú krízu od začiatku korony prežíva. Boli pripravené neskutočné peniaze z eurofondov, určené pre Slovensko na rozvoj. Sme však premianti v ich nevyčerpávaní pre spackané, kamarátom namieru ušité akože tendre, ktoré nám potom nepreplatia z Bruselu, ale skladajú sa na to miestni daňoví poplatníci. Alebo sa načerpajú na betónové euronámestíčko v hodnote ročného rozpočtu mesta.
O to dôležitejšie je zobudiť sa už konečne z lokálnej zadubenosti, prestať si mesto oblievať betónom, opraviť základnú infraštruktúru, a rýchlo zachrániť čo sa dá z kultúry, pamiatok, prírody. Štátna opera, Národný dom, Dom kultúry, Medený Hámor, Kaštiele, Urpínske serpentíny, Letný amfiteáter, kúpalisko , parky, námestia, … všetko lákadlá – zničené, zanedbané, zúfalá starostlivosť, nevkus a smútok.
Kroje a jarmoky to nezachránia.
Haló, prestaňme riešiť tupé zástupné tliachanice a začnime riešiť naozajstné problémy a výzvy na pozdvihnutie mesta, regiónu, štátu.