My sme tu v našej milovanej Bystrici takí svojskí, všetko robíme po našom, po bystricky. A že inde sa to naučili robiť aj lepšie ? No a čo, my si tu žijeme tak pekne – po ťapákovsky, cudzie novoty nechceme a to svoje si nedáme!
Poďme sa spolu pozrieť napríklad na taký územný rozvoj po bystricky.
a) Územné plánovanie v našom meste je podceňované. Mesto ignoruje záujmy občanov a aj tu len predstiera participáciu. Dobrý územný plán je spoločenská dohoda mesta a jeho obyvateľov. Oveľa lepšia je diskusia s ľuďmi pred schválením územného plánu ako neskôr na základe podnetov a tlaku občanov naprávať pokazené. Poslanci z Tímu Nosko však konfrontujú občanov namiesto developerov.
b) Regulovaný, kvalitne premyslený a spracovaný územný plán prináša kvalitu. Vzorom dobrého bývania a územného plánovania v našom meste je Sídlisko. Služby, školy, škôlky, občianska vybavenosť. To všetko pri nových projektoch výstavby v Banskej Bystrici absentuje. Legislatívne páky na zlepšenie stavu existujú. Napríklad také vynútené investície, povinnosť spolupodieľať sa na cestnej infraštruktúre, časť nových bytov vyčlenená na mestské nájomné byty a pod. Tu desaťročia prebiehajú obkecávačky o tom, ako napredujeme. Prístupmi sme však ostali v minulom režime.
c) Výsledkom bystrického prístupu sú satelitné prílepky všade po okolitých kopcoch nad staršími ulicami. Polia nad mestskými časťami s mizivou vodozádržnou schopnosťou, priehrievajúce sa okolie, pásy holín nad Hronom, ktorý sme zabetónovali. To všetko sa nám v krátkom čase vypomstí. Malé ukážky vidíme aj teraz. Nie, tornádo asi nepríde, ale mini povodne, neželané mestské vodopády, zaplavené a neprejazdné cesty, zosuvy ciest a svahov, to už tu je.
d) V Bystrici môžeme len snívať o skutočnom územnom rozvoji mesta. Rozvoj si naše vedenie mesta zamieňa za súkromné investičné podnikateľské aktivity a zároveň súčasné vedenie mesta, tak ako všetky predchádzajúce, neurčuje developerom ani základné požiadavky na spolupodieľanie sa na územnom rozvoji. Vidíme len bujarú výstavbu bez hlavy a päty, bez rešpektu k okoliu v urbanistickom či environmentálnom zmysle. Na mieste určenom pre regulované vyliatie Hrona nad mestom, v prípade povodňovej situácie, nám vyrástol priemyselný park, ktorý je síce vypredaný, ale nie plný a až takú zamestnanosť v Bystrici nepriniesol. Väčším zamestnávateľom je Vlkanová, tam sa ale nevieme úspešne postarať o hromadnú dopravu pre ľudí dochádzajucich za prácou, čo má na urbanizmus Vlkanovej, ale samozrejme aj Banskej Bystrice, veľký vplyv. Pretože ak chceme spraviť z nášho mesta priateľské a komfortné miesto pre život, nesmú nám všade „zavadzať“ autá. Bohužiaľ, zatiaľ kompetentní svojimi rozhodnutiami iba permanentne zvyšujú nutnosť mať v každej rodine jedno až dve autá.
Aby sme boli objektívni – Bystrica nie je jediné mesto na Slovensku, kde si nevieme, či nechceme dať rady s developermi. Chceme však, aby územný rozvoj po bystricky jedného dňa znamenal dobrý príklad pre ostatné mestá a nie zapadnutie do ľahostajného, životné prostredie ničiaceho priemeru, kde developeri zvyšujú zisk a obyvatelia ťahajú za kratší koniec.
Územnému rozvoju sa budeme venovať opakovane, v našom miniseriále. V ďalších častiach sa postupne budeme venovať činnosti mestskej Stavebnej komisie a (zatiaľ) nezvládnutému územnému rozvoju v mestských častiach Uhlisko – Žlté piesky, Podlavice – Na Dúbravách a Sásová – projekt Militis. Sledujte nás, tešíme sa na vaše postrehy.